Next Logic Pte.
Dagmar, kedy vám učarilo cestovanie - ako ste začali?
Začalo to výmennou stážou ešte počas vysokoškolských štúdií, na Srí Lanke. Tam som prežila dynamický a naplnený rok. Prvý rok som tam pôsobila ako koordinátor medzinárodnej výmeny pre globálnu študentskú neziskovú organizáciu AIESEC a mala som za úlohu rozbehnúť výmenný program, ktorý tam celé roky stagnoval a bol to dôvod na zavretie celej srí lanskej organizácie. Daný rok bol o množstve tréningov, stretnutiach s klientmi, práci s univerzitami a komunikácii so stážistami, ktorých bolo na konci už skutočne neúrekom. Za dva roky na Sri Lanku zavítalo na výmennú stáž okolo 20 Slovákov, a mnoho ďalších národností. Vďaka týmto výsledkom bola v ten rok Sri Lanka globálne vyhlásená za AIESEC krajinu s najväčším dosiahnutým rozvojom, na čo sme boli celý náš tím hrdí.
Druhý rok som pokračovala už len ako stážista v lokálnej firme, kde som pripravovala svoju diplomovú prácu o brandingu a lokalizácii amerických značiek na sri lanskom trhu. Tieto dva roky v tejto krajine boli snáď najkrajšími rokmi v mojom živote a dodnes na ne veľmi rada spomínam, nehovoriac už o tom, koľko priateľov v tej krajine mám. Každý rok sa tam rada vraciam a dúfam, že tam raz znova zakotvím na dlhšie.
Kam vás zavialo neskôr, po Sri Lanke?
Kvôli dokončeniu školy som sa po týchto dvoch rokoch vrátila domov a pracovala ako koordinátor tréningov pre jednu zo slovenských tréningových spoločností. Neskôr však prišla príležitosť pracovať ako asistentka konzultanta pre prieskum slovenského trhu v oblasti pripravenosti SR na vstup do EU, konkrétne v oblasti trhu so zemným plynom a tak som sa realizovala v tejto oblasti v Nemecku. Pracovala som na projekte, o ktorom som vopred vedela, že bude trvať len pár mesiacov a už počas neho som sa s vtedajším priateľom a terajším manželom dohodla, že po skončení pôjdem do Malajzie, kde mal už Peter isté zázemie a kde sme plánovali otvoriť našu firmu. Mne sa nápad vrátiť sa do Ázie zdal úplne tou najprirodzenejšou voľbou, ktorá ma vždy priťahovala a tak som neváhala ani chvíľku.
Splnila Malajzia vaše očakávania?
Áno aj nie. Zo začiatku som pracovala pre istú malajzijskú firmu ako marketingový pracovník, majúc na starosti rôzne marketingové aktivity na podporu predaja, prieskumy trhu a konkurencie atď. Mojím cieľom pre túto prácu bolo spoznať lokálny trh, aby sa nám naša firma ľahšie rozbiehala, vďaka lokálnemu know-how, a získanie kontaktov.
Po roku sme podľa pôvodného plánu našu firmu založili, ale taktiež veľmi skoro zistili, že z dlhodobého biznis hľadiska je Singapur oveľa vhodnejšie miesto pre podnikanie - či už kvôli vízam, podpore štátu, alebo transparentnosti. V Malajzii sa nám podnikalo ťažko a všetko trvalo príliš dlho, kým v Singapure ide všetko rýchlo, ak chcete a poriadne na tom pracujete. Nakoniec sme teda v máji 2005 s Petrom zakotvili v Singapure, založili firmu ešte raz a sme tu doteraz...
Znie to tak, že pred tým, než ste sa dostali tam, kde ste teraz, ste vyskúšali mnoho ciest - miest a pozícií. Od kedy ste teda reálne vedeli, čomu sa budete chcieť dlhodobo profesionálne venovať a že pôjde o váš vlastný biznis?
Možno mnoho miest a rôznych pozícií, ale pracovala som vždy v oblasti marketingu a predaja, pretože som to študovala a je to moja profesionálna vášeň. Takže či v takej alebo onakej firme, vždy som robila v tejto oblasti. A teraz, vo vlastnej firme, robím to isté, akurát podľa seba, tak, ako sa mi to páči a ako mi to pasuje...a výsledky verím, že hovoria sami za seba.
A k otázke, kedy som sa skutočne rozhodla, že mojou cestou je vlastný biznis. Asi to bolo skôr rozhodnutie Petra, ktorý po tom túžil už dávno a ja som sa s ním na tom zhodla. Po mnohých pracovných skúsenostiach som už mala dosť firemných politík, práce do neskorých hodín takmer za nič - a to nehovorím len o peniazoch, pretože ma motivuje skôr niečo iné. V mnohých malých a stredných firmách, v ktorých som pracovala, som cítila, že sa neučím od iných, ale učím ja ostatných. A to nám dalo odvahu otvoriť si vlastnú firmu. Jednoducho sme si povedali, že už máme dostatočné skúsenosti, aby sme sa do toho dali, a to, čo nevieme, sa naučíme. Najmä sme chceli začať s chybami čo najskôr, kým ešte nemáme rodinu a množstvo záväzkov, ktoré by nás neskôr držali v zajatí a nedovolili nám trochu riskovať. Z toho, čo som vypozorovala, toto je najčastejší dôvod, prečo mnohí ľudia o biznise len hovoria, ale nikdy ho nezrealizujú, a chápem ich. Strach zo straty a rizika je veľký, keď už máte rodinu, deti a hypotéku na krku. Viem, o čom títo ľudia hovoria, pretože prvý rok v biznise bol veľmi ťažký - nie vždy boli peniaze, prežívali sme ako sa dalo a robili sme, čo sme mohli v daných podmienkach. Neviem-neviem, či a ako by sme to zvládli, ak by sme už vtedy mali deti a iné záväzky.
Z toho všetkého, čo sme už spomenuli, čo považujete za svoj najväčší úspech?
Je to určite založenie vlastnej firmy Next Logic v Singapure.
A čo neúspech, alebo nie úplne vydarenú "vec"?
Rok v Malajzii, keď som pracovala pre Gateway Avenue na marketingovej pozícii. Považujem to za zabitý rok, kedy som sa v podstate nič nové nenaučila a tak mi to vháňa myšlienku, že sme si mohli vlastný biznis otvoriť už o rok skôr a v Singapure, nie v Malajzii.
Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú aj niečo podobné, ako bola tá vaša?
Najdôležitejšie je rozhodnúť sa, čo skutočne človek od života chce v oblasti kariéry - a sú len dve možnosti: pracovať pre niekoho a byť súčasťou toho klasického kolobehu a naháňačiek...alebo mať vlastný biznis a byť finančne a inak slobodný - robiť to, čo ho skutočne baví. Ak sa rozhodne pracovať pre druhých, potrebuje ďalej zistiť, či je materiál pre veľkú alebo malú/strednú firmu. Ja som pracovala v oboch tipoch firmy a veľmi skoro som zistila, že väčší dosah na výsledky a rozhodovanie mám v tej menšej, kde netreba bojovať s politikou a štruktúrami, a to mi vyhovuje. Preto som vždy vyhľadávala menšie firmy a neskôr si založila vlastnú.
Aký je váš pohľad na váš život v zahraničí - čo ste vonku získali, čo sa doma získať nedá?
Je to najmä pohľad na Slovensko a našu kultúru z vonku, z úplne iného pohľadu. Až vtedy človek pochopí, čo v skutočnosti má a nemá, a váži si toho viac. V Singapure som získala veľa vďaka interakcii s lokálnou kultúrou, a najmä tou biznis kultúrou. Je tu veľmi iný prístup ku vzdelaniu a know-how, ktorý na Slovensku žiaľ ešte nepoznáme. Singapur je zhruba 10 rokov pred Slovenskom, čo sa týka vývoja a inovácií, takže žitím v Singapure má človek pocit, že predbehol čas.
Ázia má vo všeobecnosti niečo, čo u nás doma chýba a to je prístup ľudí, ktorí sú akoby už pri prvom kontakte milší, priateľskejší, ochotnejší, prístupnejší, menej vnútorne nahnevaní...To bolo to hlavné, čo nás hneď zo začiatku namotivovalo usadiť sa tu dlhodobo - pretože sa tu žije jednoduchšie vďaka už spomenutej kultúre. A taktiež nám vyhovuje podnebie, ktoré zaručuje teplo po celý rok (smiech). Ja osobne na Slovensku trpím aj sennou nádchou, a tu nie, takže klíma jednoznačne prospieva.
Precestovali ste veľa. Prečo nakoniec Singapur, alebo vôbec - Ázia?
Áno, precestovala som veľa a zo všetkých krajín a svetadielov mi najviac učarovala Ázia - počnúc Sri Lankou, až po Singapur. V Singapure sme nakoniec ostali kvôli tomu, že biznis sa tu robí najjednoduchšie pre nás Slovákov, keďže podmienky sú tu veľmi prehľadné, transparentné a rovnocenné pre všetkých. V Malajzii tomu tak nebolo, preto sme tam ani nemohli ostať. A prečo Ázia? Ako som už spomínala - je to ľuďmi, kultúrou, podnebím, a kombináciou toho všetkého (smiech). Ak raz máte niekde pocit, že ste tam viac doma ako doma, až vtedy ste našli domov...a ja mám taký pocit v Ázii.
Spomeňte si na svoje začiatky v Singapure - aké boli? Ako sa na tie časy dívate teraz, keď ste už v podstate jednou z nich?
Keď som do Singapuru prišla prvý krát, mala som veľmi veľký rešpekt, priam som sa bála - nevedela som, či budem stíhať ich tempu, pretože Singapur mal všeobecne imidž biznis centra, kde sa deje neskonale veľa vecí, veľmi rýchlo a len tí najlepší prežijú. Taktiež máte v Singapure veľmi vysoké životné náklady, takže nemáte inú možnosť, iba zarábať a zarábať dosť, aby ste tu vôbec prežili.
Neprišli sme do Singapuru ako expatrioti s pekným balíkom na živobytie...prišli sme úplne sami s malou investíciou do biznisu, nikoho sme nepoznali a museli sme sa presadiť. Trvalo nám asi šesť mesiacov, kým sme lokálnych ľudí presvedčili, že to myslíme vážne a vtedy sa náš biznis rozbehol. Získať dôveru a dostať sa do kolobehu sa nám nakoniec podarilo a odvtedy sme tu ako doma.
Teraz, po čase, sa mi už Singapur zdá oveľa menší a pomalší, než ako to bolo na začiatku. Zvládla som jeho rytmus a už sa ho nebojím. Viem, ako funguje a ako v ňom mám fungovať ja a navzájom si vyhovujeme. Za tri roky som Singapur spoznala pomaly lepšie než množstvo lokálnych ľudí. Je to podobné ako so Slovákmi, ktorí nikdy zo Slovenska neodišli, a tak si často nevážia to, čo majú a niekedy ani nevedia, čo všetko majú a aké skvelé podmienky pre život im štát vytvára. Cítim, že je našou úlohou im to pripomínať a prípadne ich motivovať k tomu, aby nachvíľu išli žiť niekam inam, aby vedeli porovnávať.
Ako by ste opísali kultúru v Singapure? Čím najviac sa líšia Singapúrčania od Slovákov? Alebo podobajú?
Ľudia, ktorí nikdy krajinu neopustili a nežili niekde von, sa asi podobajú na celom svete, nech už ide o Singapúrčanov, Nemcov alebo Slovákov. Majú spoločnú črtu - nevedia vidieť a pochopiť, čo majú, a preto si to ani necenia, nevážia. Je skutočne potrebné ísť von, aby ste svoju kultúru, život doma mohli nakoniec porovnať so zvyškom sveta.
Singapúrčania sa od nás podľa mňa odlišujú najmä tým, že sú veľmi konzumní a radi a veľa nakupujú, jedia a míňajú. Zarábajú peniaze, ale ich aj radi a s vášňou míňajú na svoj životný štýl. A asi aj preto je tu ekonomika taká silná, pretože ju samo-stimulujú ľudia, ktorí trávia večery a víkendy v shopping malloch nakupovaním a míňaním. Je to taký ich národný šport. Je tomu tak síce v celej Ázii, ale v Singapure asi ešte o čosi silnejšie. Singapur je taktiež zmesou rôznych národností a kultúr...a tieto majú špecifické charakteristiky - napríklad takí Číňania sú podnikaví a vo všetkom vidia príležitosť na obchod, ktoré sa snažia realizovať. Radi veľa pracujú a podnikajú a zarábajú peniaze. Singapúrčania si tiež viac uvedomujú, že sa nemôžu spoliehať na štát, že sa o nich postará, keď budú starí a tak veľa z nich má minimálne jeden extra príjem buď prostredníctvom network marketingu, alebo investícií, aby sa zabezpečili do staroby.
A vo všeobecnosti však ide všetko o ľudí, ktorí sú veľmi milí, priateľskí, otvorení a prístupní. Dá sa s nimi ľahko pracovať, ale aj zabávať. Integrita človeka je však v tejto spoločnosti veľmi dôležitá - sklamať ich môžete iba raz.
Nato, že je Singapur rozlohou malé miesto, žije tam až milión cudzincov. V čom tkvie záujem o túto miesto? Čím je atraktívne pre zvyšok sveta?
Singapur je veľmi efektívne riadená krajina, ktorá z malého "nič" vybudovala obrovské biznis centrum juhovýchodnej Ázie. Nájdete tu centrály mnohých finančných a iných inštitúcií. Množstvo cudzincov tu začalo pracovať ako expatrioti v nadnárodných spoločnostiach, a mnohí z nich si krajinu obľúbili natoľko, že tu ostalo žiť. Ďalšiu objemnú skupinu tvoria Austrálčania a Briti, ktorí tu podnikajú, alebo pracujú pre firmy, ktoré ich tu vyslali. Veľkú skupinu cudzincov tu však tvoria aj ľudia z Indonézie, Indie, Bangladéšu, Filipín a iných krajín juhovýchodnej Ázie, ktorí sem chodia za vidinou dobre platenej práce vo sférach ako stavebníctvo, práce v reštauráciách atď.
Aké sú súčasné možnosti cudzincov - aj Slovákov, ktorí by sa rozhodli práve pre Singapur? A aké základné rady by ste im dali, aby efektívne naštartovali proces hľadania práce v Singapure?
V podstate existujú dve základné cesty:
1. Premiestnenie sa v rámci existujúcej spoločnosti a prísť sem pracovať ako "expatriot", kedy sa firma stará o všetku vašu relokáciu, ako víza, zabezpečenie ubytovania a podobne.
2.Druhá možnosť je prísť na "vlastné triko" - hľadať si prácu sám, najmä cez pracovné agentúry, job portály alebo oslovovať firmy priamo. V tomto je trochu problém, keďže máloktoré lokálne firmy sú ochotné investovať čas a peniaze do vybavovania víz pre cudzincov, aj kvôli MOM politike (preklad. MOM - ministry of manpower). Tá hovorí, že ak chce firma zamestnať cudzinca, musí mu dať minimálny plat a iné ďalšie OK podmienky...a tak v skutočnosti firmy preferujú ľudí, ktorí už všetky legálnosti, papiere, vybavené majú, alebo sú lokálni a tak je s nimi čo najmenej logistických problémov. Avšak ani to neznamená, že nájsť tu prácu samostatne, je nemožné. Obľúbené portály pre sledovanie ponúk sú http://www.jobsdb.com/singapore/ alebo http://www.monster.com.sg/.
Dajte nám prosím tri tipy alebo triky na to, ako profesionálne uspieť v singapúrskej kultúre.
1. "Do what you say and say what you mean". Po preložení by to znelo asi takto: Robte, čo hovoríte, a hovorte, čo si myslíte.
2. Neustále si vytvárajte silnú osobnú a pracovnú, profesionálnu sieť kontaktov. V Singapure platí, že čím viac ľudí poznáte, o to lepšie pochodíte.
3. Buďte inovatívni - Singapúrčanom to chýba a tak sa kreativitou dá vyniknúť.
A ktoré sú oblasti, odvetvia, ktoré najlepšie / najrýchlejšie prekvitajú v posledných rokoch?
Sú to jednoznačne IT - IMD (Interaktívne digitálne médiá), ďalej finančné služby, ktoré majú tiež veľkú podporu zo strany štátu. A taktiež sektor ako "food and beverages", keďže ľudia tu veľa a radi jedia pijú, a ide o jednu veľkú konzumnú spoločnosť. Vo všeobecnosti sektor, ktorý prekvitá, sú služby akéhokoľvek charakteru.
A čo najväčšia odlišnosť pracovného života v Singapure a na Slovensku?
Tu sa všetko, aspoň v biznise, meria cez množstvo a hĺbku vzťahov. Obchody sa uzatvárajú hlavne v neoficiálnom prostredí, zatiaľ čo na Slovensku je podľa mňa všetko oveľa viac oficiálne a založené skôr na číslach a štatistikách - biznis vzťahy sú menej osobné než v Ázii.
Existuje aj nejaká slovenská komunita v Singapure?
V Singapure je momentálne približne 15 Slovákov. Všetci sa poznáme, dali sme sa dokopy aj vďaka môjmu blogu a odvtedy sa pokúšame byť v kontakte tak často, ako len môžeme, čo je približne raz za tri mesiace. Stretneme sa vždy u niekoho iného, a pochutnávame si na domácich dobrotách ako rezne, guláš, pivo, no a však viete...
Poďme teraz k tomu, čo robíte momentálne, a čomu sa venuje vaša firma.
Pre NextLogic Pte Ltd pracujem ako marketingový manažér. Starám sa o všetko, čo sa týka marketingu, predaja a starostlivosti o zákazníkov. To zahŕňa rôzne aktivity, od manažmentu nášho interného tímu, až po predaj samotný. Firma sa zaoberá informačnými technológiami, zamerali sme sa na vývoj softvérových biznis riešení pre malé a stredné podniky: CRM, ERP atď.
Ako si spomínate na proces "od myšlienky k realizácii"? Aké boli teda biznis začiatky?
Začiatky boli veľmi ťažké a ak by sme na to neboli dvaja, ktovie, či by sme ešte existovali. Do Singapuru sme prišli s ničím a nikoho sme nepoznali, ale nevzdali sme to a postupne sme sa vypracovali. Všetko, čo sme si vysnívali a naplánovali, sa pomaly ale isto plní, a to je nádherný pocit. Dokazuje to, že vedieť, čo chcete, je dôležité a funguje to, prinesie to výsledky.
S akými nástrahami alebo prekážkami ste sa stretli pri zakladaní biznisu v Singapure?
V Singapure sme sa nestretli s takmer žiadnymi nástrahami, čo sa týka legislatívy. Jediný problém bol ten, že sme boli príliš mladí a tak sme si potrebovali najprv získať dôveru okolia, čo nám trvalo asi 6 mesiacov. A potom to už šlo. Dôležité je tú dôveru nestratiť, pretože Singapur je príliš malý na to, aby ste si to mohli dovoliť.
Menší problém bol už len to, že na ich obchodnom registri nemali zaevidované Slovensko, a tak sme firmu založili akože z Československa (smiech).
Taktiež som nepocítila žiadnu diskrimináciu - podnikateľská komunita v Singapure ma veľmi rýchlo a milo prijala. Bola by som veľmi rada, keby Európa a Slovensko podobne vítalo podnikateľov z Ázie a zo Singapuru. Žiaľ, keď som svojich partnerov na Slovensko pozvala, nebolo to to pravé orechové, čo som očakávala. Záujem o druhých ľudí je jednoducho určite väčší a úprimnejší v Ázii v porovnaní s Európou. Na "chladnú" Európu si nevie zvyknúť veľa ľudí, ktorí sa vracajú po dlhšom pobyte v Ázii.
Stretli ste sa aj s nejakou formou pozitívnej alebo negatívnej diskriminácie, napr. preto, lebo ste cudzinka, alebo žena, prípadne mladá, alebo biela?
Vôbec nie, až na to, že som bola príliš mladá (smiech). Začínala som v tomto biznise a na tomto mieste, keď som mala 26 rokov. Mnohí zo starších podnikateľov sa vyjadrilo, že by radi menili - radi by boli v situácii, ako som bola ja, a teda mohli začať podnikať oveľa mladší, než začali. Avšak už teraz nie je mladý vek v podnikaní žiadnou zvláštnosťou, žiadnou novinkou. Biznis tu ľudia robia už od 20tky a niekedy aj mladší. Krajina ich k tomu vedie už na strednej škole a to je podľa mňa úžasná formula na to, ako manažovať krajinu k tomu, aby sa stala úspešnou. Samozrejme, je to len jeden z faktorov.
Vieme, že vo vašej firme spolupracujete s bývalými väzňami - povedzte nám niečo o tom. Vieme, že ste sa zapojili do programu tamojšej vlády (SCORE) - čo je hlavná myšlienka, a ako prebieha realizácia?
Prácou so SCORE sme chceli skombinovať dve veci - aj napriek tomu, že vedieme IT firmu a nie nejakú NGO, chceme robiť veci, ktoré prispievajú spoločnosti, aby sme cítili zmysel z toho všetkého, čo robíme. Je to asi naše "nakazenie sa" z čias, keď sme ešte na výške pracovali pre študentskú organizáciu AIESEC. Druhá vec je prístup k "talentu". Väzni a ex-väzni sú ľudia s veľkým potenciálom, ak sú pod správnym vedením. Takmer dva roky sme sa im pravidelne venovali a vzdelávali ich a boli zároveň ich kamarátmi. Teraz, keď mnohí z nich vychádzajú von, všetci pre nás chcú pracovať a to je veľká pocta. Títo chlapci majú úplne inú motiváciu v živote niečo dokázať a uspieť, a s nami ich už spája isté puto. Väčšina o našom biznise vie viac než ktokoľvek iný, vďaka pravidelným stretnutiam za posledné dva roky. A tak sami prichádzajú s nápadmi, ako robiť veci inak, lepšie, rýchlejšie alebo efektívnejšie. A každý, kto je v biznise vie, aké ťažké je získať takýchto kreatívnych a motivovaných zamestnancov, ktorých nezaujíma len ich výplatná páska na konci mesiaca, ale skutočne ich nadchýna myšlienka spoločného úspechu. O to ťažšie je získať takýchto motivovaných ľudí v Singapure, a najmä pre malú firmu ako sme my. Preto sa táto práca s väzňami a ex väzňami taktiež premenila na dobrú stratégiu získavania dobrých ľudí do nášho tímu.
A tak sa títo ľudia stávajú nie len našimi zamestnancami, ale aj biznis partnermi, konzultantmi - a najmä kamarátmi, ktorým sa dá dôverovať. Až takto ďaleko som to nikdy neplánovala, ale pravda je tá, že až teraz vidím skutočnú hodnotu v tom, čo sme počas tých 2 rokov robili a teraz už to najdôležitejšie, čo chcem vidieť ako výsledok toho celého, je ich zmenený život, ktorý už s väzením spojený nebude.
Prednedávnom ste začali podnikať aj v oblasti pivovarníctva. Ako ste sa dostali do tohto biznisu?
Oh, vďaka môjmu blogu som sa spojila s dvoma Slovákmi, ktorí prišli do Singapuru na pracovnú cestu a potrebovali pomôcť s nejakým prekladom - kupovali rybičky. Ako správni Slováci sme vymetali všetky bary a oni zistili, že v Singapure neexistuje jediné miesto so skutočne dobrým pivom. Oni ako správni brewmastri, ktorí už v minulosti založili pivovar v Austrálii, navrhli, aby sme im pomohli s manažmentom a založením českého pivovaru v Singapure. Myšlienka vznikla v marci 2007, no a teraz v marci 2008 oficiálne otvárame. Mne sa tak osobne splnil sen doniesť kúsok našej kultúry do Singapuru oficiálne - bude to naša malá československá ambasáda a celej Ázii ukážeme, ako sa u nás doma pije pivo (smiech). Je to taktiež ideálna kombinácia k nášmu IT biznisu - kým NextLogic je B2B biznis, ktorý adresuje IT problémy malých a stredných firiem, tak naša The Beer Station bude šíriť radosť vystresovaným konzumným Singapúrčanom (smiech). Momentálne sme vo fáze, že renovujeme a varíme pivo.
Okrem toho, že to znie ako úžasná a veselá myšlienka sama o sebe, priniesť si naše domácke pivo tam, kde chýba, a urobiť z toho biznis... zdá sa to aj šikovná stratégia, pracovať oboma smermi - aj B2B, aj B2C. Avšak s dvoma biznismi na krku a len 24 hodinami k dispozícii, ako vyzerá váš typický deň?
Tak toto je môj typický pracovný deň:
6:30 - vstať a cvičiť, alebo meditovať.
7:00 - 7:30 - čítať - každý deň jednu až dve kapitoly z marketingu alebo kníh zameraných na rozvoj
07:30 - 08:00 - Príprava na cestu do prace
08:00 - 09:00 - Raňajky s manželom a cesta do kancelárie
09:00 - 09:30 - Vybavenie e-mailov a urgentných vecí
09:30 - 10:00 - Stretnutie, porada s marketingovým tímom a venovanie sa zamestnancom
10:00 - 12:00 - NextLogic aktivity, ako telefonáty, plnenie dohodnutých úloh a komunikácia s klientmi
12:00 - 13:00 - Obed a káva
13:00 - 14:00 - E-maily a administratíva
14:00 - 18:00 - Biznis pracovné stretnutia pre obe firmy
18:00 - 19:00 - Večera
19:00 - 20:30 - Yoga
20:30 - 21:30 - Relax, tzv. naša rodinná hodinka
21:30 - 24:00 - Príprava ponúk, návrhov zmlúv, zapisovanie marketingových informácií do databáz, kontrola klientských projektov. E-mailová komunikácia, písanie blogu, čítanie, jednoducho všetko, čo treba v ten deň dorobiť.
24:00 - 00:30 - Písanie denníka a spať
Dobre, a teraz reálne, ako často sa vám aj podarí dodržať takýto striktný režim? Alebo nemávate tie dni, keď jednoducho nič nejde tak, ako by ste si predstavovali?
Naozaj sa snažím takýto režim dodržiavať. No ak to preženiem s prácou v noci, tak si ráno prispím - ostávam flexibilná aj v rámci tohto režimu. Hlavné je, aby bolo všetko, čo je nutné a potrebné, urobené. V súčasnosti jedna oblasť, v ktorej nerobím žiadne kompromisy, je cvičenie a zdravie. Pri našej práci je veľmi ľahké skĺznuť a zrazu sa človek ocitne pod tlakom a stresom, a to si chcem ustriehnuť. Každý deň preto papáme vitamíny, pijeme veľa vody, jeme ovocie a cvičíme tak často, ako sa dá. Ja tak 3 až 4 krát týždenne, a zvyšné večery využívam na networking a prácu. S Petrom je to horšie, keďže on má ešte viac zodpovedností, večerné telekonferencie so Slovenskom a tak cvičí len cez víkendy.
Čo osobne a profesionálne vám dalo začatie a riadenie vlastného biznisu?
Úplne všetko. Viesť vlastný biznis znamená, že musíte rásť osobnostne, a to veľmi rýchlo. V živote som sa nikdy tak veľa neučila každý deň ako vo vlastnom biznise...a teda určite nie na vysokej škole (smiech). Ďalej sú tu možnosti, kontakty a aktivity, ktoré by som nikdy nevytvorila alebo nerobila, nebyť vlastného biznisu. Možnosť pozitívne ovplyvňovať životy iných ľudí tým, že im dávate prácu a rozvíjate ich...život má z toho pohľadu zrazu oveľa väčší zmysel. Keď som "len" pracovala pre niekoho iného, mohla som v skutočnosti ovplyvniť tak málo. Vo vlastnom biznise ste vy jediným limitom, a tak ho treba neustále posúvať (smiech).
Aké sú vaše osobné plány pre budúcnosť? Vidíte sama seba sa niekedy potenciálne usadiť späť na Slovensku?
Momentálne aplikujeme na PR (pozn. Permanent Residency - status permanentného pobytu v danej krajine) a plánujeme tu ostať dlhodobejšie. Radi by sme sa však začali pozerať aj po Austrálii a Novom Zélande, kde chceme žiť na dôchodku. Chceme naďalej objavovať Áziu, či už osobne alebo pracovne. Potenciál Ázie nás zamestná na ďalších 50 rokov (smiech). Na Slovensko sa budeme pravidelne a radi vracať, kupovať nehnuteľnosti, investovať a šíriť dobré meno Slovenska v Ázii, prezentovať ho našim biznis partnerom. Rada by som sa raz stala ambasádorkou Slovenska v Singapure (smiech).
Ak ma niečo ubíja, tak je to príležitosť, ktorú nevyužívame - Slovensko môže tak veľa získať z interakcie so Singapurom, a napriek tomu tu nemáme ani ambasádu. Vôbec tomu nerozumiem, raz to dúfam pochopím (smiech). Aj jednoduchý oficiálny vzťah medzi našimi krajinami by Slovensku veľmi pomohol, pretože sa máme od Singapuru veľa čo učiť. Je na škodu, že málokto na Slovensku nasleduje jednoduchú metódu nazvanú "kopírovanie". Ide len o učenie sa od krajín, ktoré už úspešné sú...tak, ako sa aj každý iný podnikateľ učí od ľudí ako Donald Trump, ktorý už úspešný je a tak sa nesnaží znovu-objaviť teplú vodu, len pridať všetkému svoj osobný šmrnc.
